Od 3. do 10. mája sa uskutočnila odborná exkurzia v rámci ochrany pôdy a povedomia o nej v rumunskom regióne Dobrudža s dvomi správnymi celkami Tulcea a Constanta. Moderný vývoj, na ktorý sa my dnes v Dolnom Rakúsku sťažujeme, napr. zástavba mestských, alebo prímestských plôch s inaktiváciou biologických procesov v pôde, alebo vyľudňovanie okrajových oblastí a zanedbávanie využívania pôdy, prebieha v bývalých komunistických štátoch juhovýchodnej Európy podstatne rýchlejšie. Vývoj k moderným životným podmienkam, ktorý v Dolnom Rakúsku prebiehal snáď šesťdesiat rokov, sa v Dobrudži uskutočnil oveľa rýchlejšie, približne za dvadsať rokov. Zmeny v spoločenskom systéme sú závažnejšie. Obyvateľstvo mohlo profitovať zo vstupu do EÚ iba čiastočne - a predovšetkým v mestách. Najmä mladí ľudia si uvedomujú možnosti zlepšených pracovných podmienok v európskom zahraničí. A tak Rumunsko stratilo od roku 2001 päť percent svojho obyvateľstva  (http://epp.eurostat.ec.europa.eu/). Lokálna migrácia do centier regiónov významne rastie a najmä obciam so slabou infraštruktúrou hrozí zánik.

Typickým príkladom tohto vývoja je rumunská Dunajská delta. Kým v časoch komunizmu sa tu dosiahol vysoký stupeň zamestnanosti, dnes je prevažný počet zostávajúceho obyvateľstva odkázaný na finančnú podporu. Účastníci exkurzie sa mohli na vlastné oči presvedčiť o situácii v obci Sfistofca, ktorú obýva ruská národnostná menšina Lipovancov. V tejto obci žilo po druhej svetovej vojne viac ako 1000 ľudí, dnes tu žije len 78 obyvateľov.
V období dvoch generácií sa znižoval prírastok obyvateľstva a každý ďalší úbytok ohrozuje zachovanie existencie obce. Účastníci exkurzie mali šťastie, pretože sa mohli zúčastniť oslavy Veľkonočných sviatkov ruských pravoverných, alebo Lipovancov, ktorých práve prišli navštíviť príbuzní. Mnohí vysídlenci z tejto obce ale prestali hovoriť po rusky a konvertovali na rumunskú ortodoxnú cirkev. Dedičstvo mnohých storočí, ktoré zachovávalo špeciálne obrady a udržovalo si tradície, onedlho zanikne. Je to situácia, ktorá sa v oblasti Dunaja stále vyskytuje. Kým v oblasti Dunajskej delty platí ochrana ohrozených druhov zvierat pred vyhynutím, neboli zatiaľ ešte vyvinuté žiadne programy pre zachovanie rozmanitosti životných foriem v početných etnikách. Na znak spolupatričnosti s obcou Sfistofca darovali účastníci exkurzie v dome miestneho umelca krabicu s farbami, v ktorej sa nachádzali pôdne farby z Dolného Rakúska. Bola vyslovená nádej, že v budúcnosti bude krabica s pôdnymi farbami dunajského priestoru obsahovať aj farbu piesočnatej pôdy zo Sfistofca.

Región Tulcea je z pohľadu ochrany pôdy zaujímavý z dvoch hľadísk: na jednej strane sa tu nachádzajú najstaršie pôdy v Európe, pohorie Macin, časť Hercínskej sústavy, je z geologického hľadiska omnoho staršie ako Alpy alebo Karpaty a erodovalo za milióny rokov na súčasných 300 m. Na druhej strane sa tu nachádzajú najmladšie pôdy v Európe, tie z Dunajskej delty, ktorá vznikla za posledných 10 000 rokov a naďalej sa rozrastá. Obec Nufaru v blízkosti centra regiónu Tulcea sa môže pokladať za výnimočnú. , Na území obce sa vyskytujú vekovo dva druhy pôd - veľmi mladé a najmä staré. Európska sieť SONDAR a krabica s pôdnymi farbami z Dolného Rakúska teraz prispievajú k tomu, aby sa školáci v obci Nufaru viac zaujímali o pôdnu problematiku. Žiaci privítali možnosť venovať sa danej téme intenzívnejšie a tak ako sa to už uskutočnilo na južnej Morave, západnom Slovensku, v západnom Maďarsku a Dolnom Rakúsku, aj oni by si radi vytvorili vlastné pôdne farby zo svojho rodného kraja. Táto možnosť je reálna, veď obec Nufaru predstavuje priekopníka v otázkach ochrany pôdy a už v roku 2012 vstúpila do európskeho pôdneho spolku ELSA ako prvý rumunský člen. Starosta Danila Ion potvrdil záujem, ktorý prezentoval jeho predchodca Gavrila Tincu a je pripravený podporovať budúce projekty.

Ako jedinečná možnosť rozvoja sa v Dunajskej delte ponúka turizmus. Rozmanitosť krajiny, striedanie súše a vody, ako aj prírodné bohatstvo Dunajskej delty sú už dlho známou skutočnosťou a v Európe sú jedinečné. Správa Dunajskej delty so sídlom v Tulcei monitoruje dodržiavanie predpisov o ochrane prírody na území o rozlohe 3446 km² v rumunskej časti biosférickej rezervácie Dunajská delta. Celkovo plocha chránenej prírodnej oblasti predstavuje 4178 km², ale 732 km² sa nachádza na Ukrajine a mimo EÚ. O slovíčku AKO, čo sa týka vývoja, je možné diskutovať. Veď EÚ podporuje predovšetkým veľké zariadenia, ako napr. nedávno dokončený komplex Puflene v Murighiole, ku ktorému je relatívne ľahký prístup a ktorý ponúka dostatočný luxus, kým miesta ako Sfistofca nemajú žiadne, alebo majú len základné prepojenie na sieť verejnej dopravy. Správu biosféry často podporuje pomocou vedeckých expertíz Inštitút Dunajskej delty, ktorý dostal ocenenie ako excelentný európsky výskumný ústav.

O aktuálnych projektoch týkajúcich sa ochrany pred povodňami, informovala účastníkov exkurzie výskumná skupina pre územné plánovanie , pani Iuliana Nichersuová a jej kolegyne a kolegovia. Iniciatívu SONDAR, siete pre ochranu pôdy v podunajskom regióne, privítali dôležité inštitúcie v regiónoch Tulcea a Dunajská delta veľmi pozitívne. Existuje reálne želanie, aby sa uskutočnila úzka spolupráca medzi Dolným Rakúskom a Tulceou a aby sa v rámci pracovného združenia ARGE - podunajské krajiny sledovali spoločné strategické ciele v dunajskom priestore v rámci ochrany pôdy.Na záver exkurzie sa uskutočnila návšteva univerzity Ovidius v meste Constanta. Prof. Florin Aonofriesei, mikrobiológ, ktorý tiež vypracoval učebnicu o mikroorganizmoch pôdy a ktorý spolupôsobil na konferencii ARGE - podunajské krajiny v St. Pöltene v roku 2011, nás sprevádzal pri prehliadke nového areálu univerzity. V prípade potreby budú tieto priestory k dispozícii aj sieti SONDAR.

Exkurzia vyvolala pozitívnu spätnú väzbu. Prejavil sa záujem o prehĺbenie spolupráce na rôznych stupňoch, v organizačnej rovine, pri praktickom uskutočnení projektu a vedeckej výmene názorov. Dúfame, že sa nám v ďalších rokoch podarí toto želanie naplniť.

Meinhard Breiling, sieť BIENE

Fotografie © Meinhard Breiling