V Rakúsku sa zastavuje denne priemerne 20 hektárov ornej pôdy, lúk a pasienkov. To predstavuje obhospodárenú plochu priemerného roľníckeho dvora. Experti sa preto dožadujú zmeny v zákonoch o územnom plánovaní ako aj užšej spolupráce medzi obcami pri projektovaní výstavby.

Pritom sa jedná takmer výlučne o obzvlášť hodnotné poľnohospodárske pôdy v úrodných oblastiach, ktoré padajú za obeť zástavbe, povedal prezident Poľnohospodárskej komory, Gerhard Wlodkowski, vo štvrtok k téme Spotreba pôdy v Rakúsku.

„Zabralo" sa už 15 percent
V porovnaní s EÚ sú každoročné zábery pôdy v Rakúsku vysoko nadpriemerné. Podľa Poľnohospodárskej komory sa v Rakúsku znížil objem ornej pôdy za posledných 50 rokov o 300 000 hektárov a lúk a pasienkov o 570 000 hektárov. Toto predstavuje za jeden rok približne plochu mesta Salzburg. Zároveň ale narastá počet budov bývalých podnikov a priemyselných zón, ktoré sú nevyužívané a ktorých plocha by mohla pokryť tretinu ročnej potreby.
Iba tretina celkovej plochy Rakúska je vhodná na zástavbu.

Iba približne tretina celkovej plochy hornatej krajiny Rakúska je vhodná na trvalé osídlenie. Z nej sa na celom území „zabralo" už 15 percent. „Dnes sa využíva okolo jedenásť hektárov poľnohospodárskej pôdy na dopravu, výrobu, priemyselné a obytné priestory a na iné účely. Ak k tomu pripočítame rekreačné plochy a banský priemysel, predstavuje to 20 hektárov na deň", tvrdí Wlodkowski.

Negatívne dopady
Pribúdajúca zástavba má negatívne dopady na životné prostredie a podnebie. Polia a lúky plnia viaceré funkcie v rámci regulácie ekosystému poskytujú životný priestor zvieratám a rastlinám a majú ochranný efekt ako napr. zadržovanie a akumulácia vody. Slúžia k zachovaniu biodiverzity a akumulácii uhlíka a v neposlednom rade tiež poskytujú človeku životný a rekreačný priestor.

„Najprv si treba premyslieť"
Každým obmedzením schopnosti pôdy zadržiavať CO2 dochádza k urýchleniu zmeny klímy, t.j. ku globálnemu otepľovaniu, čo zvyšuje riziko pre vznik nepriaznivého počasia a prudkých dažďov. Z tohto dôvodu je spomalenie úbytku poľnohospodárskej pôdy "nevyhnutné", povedal predseda predstavenstva poisťovne Österreichische Hagelversicherung Dr. Kurt Weinberger.
Gerlinde Weberová z Inštitútu územného plánovania na Poľnohospodárskej univerzite vo Viedni sa prihovorila v relácii Poludňajší žurnál rádia Ö1 za to, aby kraje a obce zmenili zákony o územnom plánovaní. Je potrebné, aby sme stavali tak, že budeme šetriť miesto a už existujúce plochy musíme využívať efektívnejšie, namiesto toho, aby sme znovu zastavali nové zelené plochy. „Najprv si treba premyslieť, čo máme k dispozícii z minulosti a až potom sa z dôvodu rozšírenia osídlenia presunúť na zelenú lúku. Momentálne je to naopak", povedala Weberová.

Zaťaženie pre rozpočty obcí
Žiaľ, efektívnejšej výstavbe často zabraňujú politické motívy, obce sa často prezentujú s novými stavebnými projektmi, hovorí Weberová. „O čo väčšia súťaživosť vládne medzi obcami, o to častejšie potom ustúpia prizaberaní príslušných pozemkov, čo sa ale absolútne prieči zákonu o ochrane pôdy".

„Aktívna politika využívania pôdy je ale dôležitá nielen z ekologických dôvodov", zdôraznil prezident Ekologicko-sociálneho fóra, Stephan Pernkopf. Rozširovanie miest a obcí prináša rýchlo rastúce náklady. Ucelené štruktúry osídlenia predstavujú naopak pre rozpočty obcí veľkú úľavu.

Berlakovich žiada spoluprácu
Minister životného prostredia Nikolaus Berlakovich (strana ÖVP) si nemyslí, že to stroskotáva na komunálnej politike. Je rozšírené povedomie, že zábery pôdy sa musia obmedziť, povedal minister. Zákony o územnom plánovaní sa vraj už patrične zmenili: „Existuje niekoľko pozitívnych príkladov vo všetkých spolkových krajinách, ako sa môže použiť ohľaduplné územné plánovanie, ktoré zníži spotrebu zdrojov a energie."

Berlakovich do budúcnosti žiadal pri stavebných projektoch v rámci ochrany zelene ešte väčšiu spoluprácu medzi obcami: „Aby tu bolo možné spoločné obhospodarovanie pôdy a jej efektívne využitie, práve v zmysle obytných zón, ale aby sa tu tiež vytvorili hospodárske oblasti." Takáto spolupráca je zmysluplná aj podľa pôdnej expertky Weberovej.

Odkazy:
Poľnohospodárska komora  www.agrarnet.info
Rakúska poisťovňa proti krupobitiu  www.hagel.at
Univerzita pôdohospodárstva  www.boku.ac.at
Ministerstvo životného prostredia  www.lebensministerium.at
Ekologicko-sociálne fórum - debata o ekologicko-sociálnej poľnohospodárskej politike  www.oekosozial.at

Publikované dňa  13.12.2012

Dr. Erwin Szlezak predstavil projekty SONDAR v rámci zasadnutia Rakúskej poľnohospodárskej komory:

V Rakúsku sa zastavuje denne priemerne 20 hektárov ornej pôdy, lúk a pasienkov. To predstavuje obhospodárenú plochu priemerného roľníckeho dvora. Experti sa preto dožadujú zmeny v zákonoch o územnom plánovaní ako aj užšej spolupráce medzi obcami pri projektovaní výstavby.

Pritom sa jedná takmer výlučne o obzvlášť hodnotné poľnohospodárske pôdy v úrodných oblastiach, ktoré padajú za obeť zástavbe, povedal prezident Poľnohospodárskej komory, Gerhard Wlodkowski, vo štvrtok k téme Spotreba pôdy v Rakúsku.

„Zabralo" sa už 15 percent
V porovnaní s EÚ sú každoročné zábery pôdy v Rakúsku vysoko nadpriemerné. Podľa Poľnohospodárskej komory sa v Rakúsku znížil objem ornej pôdy za posledných 50 rokov o 300 000 hektárov a lúk a pasienkov o 570 000 hektárov. Toto predstavuje za jeden rok približne plochu mesta Salzburg. Zároveň ale narastá počet budov bývalých podnikov a priemyselných zón, ktoré sú nevyužívané a ktorých plocha by mohla pokryť tretinu ročnej potreby.
Iba tretina celkovej plochy Rakúska je vhodná na zástavbu.

Iba približne tretina celkovej plochy hornatej krajiny Rakúska je vhodná na trvalé osídlenie. Z nej sa na celom území „zabralo" už 15 percent. „Dnes sa využíva okolo jedenásť hektárov poľnohospodárskej pôdy na dopravu, výrobu, priemyselné a obytné priestory a na iné účely. Ak k tomu pripočítame rekreačné plochy a banský priemysel, predstavuje to 20 hektárov na deň", tvrdí Wlodkowski.

Negatívne dopady
Pribúdajúca zástavba má negatívne dopady na životné prostredie a podnebie. Polia a lúky plnia viaceré funkcie v rámci regulácie ekosystému poskytujú životný priestor zvieratám a rastlinám a majú ochranný efekt ako napr. zadržovanie a akumulácia vody. Slúžia k zachovaniu biodiverzity a akumulácii uhlíka a v neposlednom rade tiež poskytujú človeku životný a rekreačný priestor.

„Najprv si treba premyslieť"
Každým obmedzením schopnosti pôdy zadržiavať CO2 dochádza k urýchleniu zmeny klímy, t.j. ku globálnemu otepľovaniu, čo zvyšuje riziko pre vznik nepriaznivého počasia a prudkých dažďov. Z tohto dôvodu je spomalenie úbytku poľnohospodárskej pôdy "nevyhnutné", povedal predseda predstavenstva poisťovne Österreichische Hagelversicherung Dr. Kurt Weinberger.
Gerlinde Weberová z Inštitútu územného plánovania na Poľnohospodárskej univerzite vo Viedni sa prihovorila v relácii Poludňajší žurnál rádia Ö1 za to, aby kraje a obce zmenili zákony o územnom plánovaní. Je potrebné, aby sme stavali tak, že budeme šetriť miesto a už existujúce plochy musíme využívať efektívnejšie, namiesto toho, aby sme znovu zastavali nové zelené plochy. „Najprv si treba premyslieť, čo máme k dispozícii z minulosti a až potom sa z dôvodu rozšírenia osídlenia presunúť na zelenú lúku. Momentálne je to naopak", povedala Weberová.

Zaťaženie pre rozpočty obcí
Žiaľ, efektívnejšej výstavbe často zabraňujú politické motívy, obce sa často prezentujú s novými stavebnými projektmi, hovorí Weberová. „O čo väčšia súťaživosť vládne medzi obcami, o to častejšie potom ustúpia prizaberaní príslušných pozemkov, čo sa ale absolútne prieči zákonu o ochrane pôdy".

„Aktívna politika využívania pôdy je ale dôležitá nielen z ekologických dôvodov", zdôraznil prezident Ekologicko-sociálneho fóra, Stephan Pernkopf. Rozširovanie miest a obcí prináša rýchlo rastúce náklady. Ucelené štruktúry osídlenia predstavujú naopak pre rozpočty obcí veľkú úľavu.

Berlakovich žiada spoluprácu
Minister životného prostredia Nikolaus Berlakovich (strana ÖVP) si nemyslí, že to stroskotáva na komunálnej politike. Je rozšírené povedomie, že zábery pôdy sa musia obmedziť, povedal minister. Zákony o územnom plánovaní sa vraj už patrične zmenili: „Existuje niekoľko pozitívnych príkladov vo všetkých spolkových krajinách, ako sa môže použiť ohľaduplné územné plánovanie, ktoré zníži spotrebu zdrojov a energie."

Berlakovich do budúcnosti žiadal pri stavebných projektoch v rámci ochrany zelene ešte väčšiu spoluprácu medzi obcami: „Aby tu bolo možné spoločné obhospodarovanie pôdy a jej efektívne využitie, práve v zmysle obytných zón, ale aby sa tu tiež vytvorili hospodárske oblasti." Takáto spolupráca je zmysluplná aj podľa pôdnej expertky Weberovej.

Odkazy:
Poľnohospodárska komora  www.agrarnet.info
Rakúska poisťovňa proti krupobitiu  www.hagel.at
Univerzita pôdohospodárstva  www.boku.ac.at
Ministerstvo životného prostredia  www.lebensministerium.at
Ekologicko-sociálne fórum - debata o ekologicko-sociálnej poľnohospodárskej politike  www.oekosozial.at

Publikované dňa  13.12.2012

Dr. Erwin Szlezak predstavil projekty SONDAR v rámci zasadnutia Rakúskej poľnohospodárskej komory: